Najčastejší nežiadúci zlozvyk psa je prijímanie potravy alebo pamlsku od cudzieho človeka. Môže to byť prostriedok na jeho odlákanie, či dokonca na jeho otrávenie nejakým neprajníkom. Dá sa tomu predísť vhodným výcvikom.

Požiadame o pomoc najlepšie iného majiteľa psa, ktorý tento problém dobre pozná a pomôže nám s výcvikom. Ide o jednoduchú vec: na mieste, kde sa pes pohybuje tzv. na voľno, priláka k sebe “cudzí” človek nášho psa a ponúkne mu pamlsok. Dôverčivé šteňa bezpochyby prejaví záujem. V okamžiku, keď šteňa už už ide vziať ponúkanú dobrotu z cudzej ruky, stane sa pravý opak – “zlá cudzia ruka” mu jemne pleskne po nose, alebo novinami po zadku. Nejde ani tak o intenzitu fyzického, ako psychického šoku, a o moment prekvapenia. V tej chvíli majiteľ svojho psa privolá k sebe, ukľudní ho a pes si opäť uvedomí, že jedinou jeho životnou istotou je jeho pán.

Pomocou dlhej šňúry (vodítka) ho taktiež odnaučíme požierať nájdenú potravu. V okamžiku keď pes začne brať do úst niečo cudzie zo zeme a nereaguje na náš slovný zákaz “fuj”, tak trhneme šňúrou a znova rázne vyslovíme povel, poprípade psa pritiahneme k sebe.

Na úmývanie psa by sme nemali používať príliš agresívne šampóny, a už duplom nie tie, ktoré používajú dospelí ľudia. Príliš silné šampóny vysušujú kožu psa, ktorá je potom následne náchylná na ekzémy a alergie, a taktiež srsť stráca svoj lesk a láme sa. Najvhodnejší prostriedok na umývanie psa je detské mydlo. Pravidelnú starostlivosť venujeme aj čistote zvukovodov, ktoré by sme mali pri kúpaní psa dostatočne utesniť vatovým tampónom, aby sa do nich nedostala voda so šampónom, ktorý by mohol spôsobiť bolestivé zápaly.

Čiastočnému okúpaniu psa sa ale nevyhneme v daždivom alebo blatistom počasí, hlavne v zimných mesiacoch. Pokiaľ nepostačuje utretie psa vlhkou handrou, opláchneme mu čistou vodou iba “podbehy”, to znamená nohy a brucho, a dôkladne vysušíme. V zime by sme mali nasolené labky pravidelne ošetrovať Indulonou.

Po každom okúpaní psa, hlavne šteniat, dbáme na to, aby pes zostal v teple a suchu, pretože hrozí prechladnutie.

Podľa druhu srsti plemena používame pravidelne špeciálne kefy k vyčesávaniu srsti, hlavne v období pĺznutia (ktoré prebieha u psov chovaných v bytoch celoročne), ovšem s citom, aby sme nevytrhávali podsadu, ktorá chráni psa pred chladom. S česaním psa by sme mali začať čo najskôr od tretieho mesiaca života, aby si pes čo najrýchlejšie na to zvykol.

Chvost sa používa ako prostriedok komunikácie a okrem toho i fyzicky. Napríklad psy vycvičené na lovenie vo vode používajú chvost ako kormidlo pri plávaní, alebo iné psy taktiež ako prostriedok vyrovnávania stability pri prekonávaní prekážok alebo pri behu.

Mnohé plemená musia zniesť poníženie kupírovania chvosta. Dôležitosť chvosta na sebavyjadrenie je zrejmá z pokusov kupírovaných psov vrtieť jeho odrezanými časťami. Niektoré vrtia od radosti celým svojim zadkom, ale nie sú úž schopné subtílnejších signálov. To môže vyvolávať problémy – ak zistia, že nevedia vyjadriť dostatočne podriadenosť, začnú bojovať. Počiatočným cieľom kupírovania u plemien ako doberman alebo rotvajler bolo pravdepodobne podporenie agresie zabránením vyjadrenia podriadenia prostredníctvom chvosta. Je ťažké ospravedlniť myšlienku kupírovania chvosta, hoci oficiálne štandardy mnohých plemien to vyžadujú.

Povaha: Ak ma dobrý pôvod a starostlivo sa s ním zaobchádza, môže sa weimarský stavač stať spoľahlivým rodinným psom. Je to inteligentné, ale aj tvrdohlavé zviera, a odporúča sa, aby mal dôsledný výcvik poslušnosti. Problémom býva niekedy jeho nadmerná prudkosť, preto je dôležité získať šteňatá z osvedčeného chovu.

Požiadavky: Weimarský stavač potrebuje denne veľa pohybu, najlepšie pri poľovných alebo športových aktivitách. Možnosť aj služobného výcviku.

Výška: fena 57 – 65, pes 59 – 70 cm. Hmotnosť: 25 – 40 kg. Krajina pôvodu: Nemecko

Ak pes pribehne k nám, musíme ho vždy pochváliť, poprípade odmeniť pamlskom alebo pohladením a znova pustiť. Pes musí nadobudnúť presvedčenie, že pribehnúť na zavolanie k svojmu pánovi sa vždy oplatí.

Pokiaľ neuspejeme s vyššie popísanou metódou, uviažeme psa na dlhšie vodítko (môže byť aj šňúra od prádla) a necháme ho poodbehnúť. Pokiaľ nereaguje na náš povel, trhneme šňúrou a s opakovaním povelu (meno psa a povel “ku mne”) psa pritiahneme k sebe. Ihneď ho však pochválime ako keby k nám prišiel dobrovoľne.

Osudových chýb sa dopúšťajú cvičitelia, ktorí opakovane a bezúspešne svojho psa privolajú, a keď sa pes po dlhom váhaní predsa len dostane ku svojmu pánovi, ten ho potrestá za to že nereagoval hneď na prvý povel. Týmto dosiahnú to, že pes si vytvorí spojenie – “prídem a budem potrestaný”. Preto nikdy psa netrestajme keď príde k nám, vždy ho za to pochválte, aj keď príde na viac povelov, ale predsa príde.

Liečenie zvracania – Ak nespozorujete vážnejšie príznaky, nechajte psa 24 hodín hladovať (šteňatá 12 hodín). Pes však musí mať prístup k vode, ale podávať ju len v malých dávkach. Ak pes všetko hneď vypil, dajte mu rovnaké množstvo najskôr o 30 minút. Ako prevenciu pred ďalším zvracaním podajte psovi malé množstvo ľahko stráviteľnej potravy, napr. ryžu. Ak bolo zvracanie zo začiatku časté, primiešajte mu do prvej dávky potravy trochu Brandy – pre veľké psy jednu kávovú lyžičku a pre malé psy menšiu dávku. Ak pes potravu nevyvráti, podajte mu varené kura, chudé mäso alebo rybu. Pokrm uvarte a podávajte vlhký a zmiešaný s varenou ryžou. Odporúča sa podávať radšej tri malé porcie za deň než jednu veľkú. Ak bude všetko v poriadku, môžete na druhý deň podať viacej normálnej stravy, ale stále v menších dávkach. Bude lepšie, ak sa k normálnym dávkam vrátite až o dva dni, pričom prvé 4 dni budete podávať len dve tretiny normálnej dávky.

Liečenie hnačky – Postupujte ako pri liečbe zvracania, podávajte psovi len menšie dávky chudého mäsa. Túto diétu podávajte pokiaľ sa stav nezlepší a potom prejdite na normálnu stravu.

Podávanie liekov - V jednoduchých prípadoch zápalu tenkého čreva a žalúdka vám veterinár nepredpíše antibiotiká. Suspenzia hydroxid hlinitého je dobrým žalúdočným sedatívom pre psy postihnuté zvracaním – podávať sa má jedná kávová lyžička 3 krát denne u malých psov, u veľkých psov je to jedna polievková lyžica 4 krát denne. Psom trpiacim zvracaním alebo hnačkou sa môže podávať Carbotox alebo Carbosorb, poprípade iný druh “živočíšneho uhlia”.

Úspech vo výchove a výcviku psa závisí predovšetkým na vzájomnom vzťahu medzi psom a jeho pánom. Majiteľ musí byť pre psa tým najvýraznejším a najzaujímavejším podnetom, ktorému dá prednosť pred všetkým ostatným. Tento vzťah si vytvárame už od prvých chvíľ spoločného súžitia. Aby sa psovod stal pre psa tým najpríjemnejším podnetom však nespočíva v tom, že bude psa od začiatku iba rozmaznávať a dopraje mu všetko čo mu na očiach uvidí. Druhou dôležitou podmienkou je dôslednosť, spojená s trpezlivosťou.

Či sme to dosiahli, zistíme tak, že napríklad na bežnej prechádzke sa psovi niekam ukryjeme vo chvíli, keď bude zaujatý svojimi (väčšinou) čuchacími aktivitami a nenápadne ho sledujeme. Pokiaľ si vôbec nevšíma že niesme nablízku a ani sa nás nesnaží hľadať, niečo nebolo vo výchove v poriadku. Ale akonáhle nás začne hľadať, poprípade začne panikáriť, ukážeme sa mu, alebo mu uľahčíme naše nájdenie, z čoho určite  bude mať obrovskú radosť…môžeme byť spokojní. Takýto pes si nás už “postráži” pretože mu na nás záleží.

Základným princípom výchovy a pozdejšieho výcviku psa je odmena a trest. Odmenou pre psa môže byť pamlsok, ale taktiež pochvala, spojená s pohladením. Pes by mal vždy od nás jasne vediet čo od neho chceme. Nesmieme sa len “domnievať” že to vie a nejde mu to. Chyba dosť často spočíva práve v našej neznalosti. Pochvala má potom aj ten význam, že ubezpečí psa o správnosti toho, čo robí. Inak stráca istotu a s ňou i osobnosť. Nieje nič smutnejšieho ako “zlomený pes”, ktorý poslúcha iba zo strachu.

Trestom psa nieje myslené jeho fyzické bitie, ale jeho okríknutie, poprípade obmedzenie jeho voľného pohybu. Hlas a jeho tón je jedným z najúčinnejších výchovných prostriedkov psovoda. Občas sa ale nevyhneme mierným tzv. mechanickým trestom, u šteňaťa postačí ľahké plesnutie novinami po zadku s patričným slovným doprovodom, poprípade trhnutím vodítkom. Veľký pozor dávame na to, aby sme psa nikdy silno neudreli rukou.

Všetky zvládnuté vedomosti pri výchove psa treba systematicky opakovať a upevňovať. Pri výcviku však opakujeme len dovtedy, pokiaľ vidíme že  výcvik je pre psa hrou a nieje veľmi unavený.

Fázu bezvedomia sprevádzajú tieto príznaky:

• rozšírenie zreničiek
• škúlenie psa (neutrálny pohľad)
• nekontrolované pohyby
• samovoľné pomočovanie a vyprázdňovanie

Pri návrate vedomia pretrvávajú ešte tieto príznaky:

• pokusy o postavenie
• chôdza do kruhu
• nespoznávanie majiteľa
• narážanie do prekážok
• zvracanie

Domáca liečba: základnou a nevyhnutnou podmienkou je kľud, umiestnenie psa do tmavého, dobre vetraného priestoru. Pokiaľ je viditeľné miesto úrazu, doporučuje sa prikladať studené obklady. Prísun tekutín sa musí obmedziť, až po hranicu smädu. Počas rekonvalescencie psa je vylúčené jeho cvičenie alebo pracovné zaťaženie.